fbpx
维基百科

濁齒齦塞音

濁齒齦塞音輔音的一種,用於一些口語中。濁齒齦塞音、齒音和齒齦後音在國際音標的符號都是d,X-SAMPA音標的符號則是d北京官話標準粵語均無此音,只有/t/。吳語有此音,由宋朝廣韻及更早之舌頭音,定紐作/d/。

濁齒齦塞音
d
IPA編號104
編碼
HTML碼(十進制)d
Unicode碼(十六進制)U+0064
X-SAMPA音標d
ASCII音標d
IPA盲文英语IPA Braille
音頻範例
來源 · 幫助

特徵

濁齒齦塞音的特點:

  • 發音方法是閉塞, 也就是說通過阻礙空氣在聲腔流動來發音。
  • 發音部位是齒齦,即以舌尖或者舌尖後的扁平面(舌葉)抵住上齒齦脊發音。
  • 發聲類型是濁音, 意味着發音時聲帶顫動。
  • 本輔音是口腔輔音 (口音) ,表示發音時空氣只從口裡流出。
  • 中央輔音, 氣流可從舌中部流過,不從兩側流過。
  • 氣流特點是從肺部直接流出,而不是從口腔或喉門流出。

濁齒齦塞音的變種

音標 種類
d 原位 d
or 送氣 d
腭音 d
圓唇 d
喉壁 d
唯閉 d
清音化 d
緊喉 d
舌尖 d
舌面 d
齒音 d
d̪͆ 齒間 d
齒齦後 d

见于

齿音

语言 单词 国际音标 意义 注释
亚美尼亚语 东亚美尼亚语[1] դեմք / demk’ [d̪ɛmkʰ]
西亚美尼亚语 տալ / dal [d̪ɑl]
巴什基尔语 дүрт / dürt [dʏʷrt]
巴斯克语 diru [d̪iɾu]
白俄罗斯语[2] падарожжа/padarožža [päd̪äˈroʐʐä] 旅行 参见白俄罗斯语音系
孟加拉语 দুধ/dūdh [d̪ud̪ʱ] 有送气和不送气形式。参见孟加拉语音系
加泰罗尼亚语[3] dit [ˈd̪it̪] 手指 参见加泰罗尼亚语音系
汉语 吴语 唐/da [d̪ɑ̃]
丁卡语[4] dhek [d̪ek] 不同 /d/对立。
荷兰语 比利时语 ding [d̪ɪŋ] 东西
英语 都柏林英语[5] then [d̪ɛn] 然后 在其他方言中和[ð]对立;都柏林方言中可能是。[d͡ð][5] 参见英语音系
爱尔兰英语[6]
Geordie[7] Word-initial allophone of /ð/; may be realized as [ð] instead.[7]
乌尔斯特英语[8] dream [d̪ɹim] /d//r/前的同位异音。
世界语 mondo [ˈmondo] 世界 参见世界语音系
法语[9] dais [d̪ɛ] 天篷 参见法语音系
格鲁吉亚语[10] კუ [ˈkʼud̪i] 参见格鲁吉亚语音系
印度斯坦语[11] दूध / دودھ/dūdh [d̪uːd̪ʱ] 是否送气构成对立。参见印度斯坦-乌尔都语音系
爱尔兰语 dorcha [ˈd̪ˠɔɾˠəxə] 参见爱尔兰语音系
意大利语[12] dare [ˈd̪äːre] 参见意大利語音系
日语[13] 男性的 / danseiteki [d̪ä̃ɰ̃se̞ːt̪e̞kʲi] 男性 参见日语音系
卡舒比语[14]
吉尔吉斯语[15] дос [d̪os̪] 朋友
拉脱维亚语[16] drudzis [ˈd̪rud̪͡z̪is̪] 发热 参见拉脱维亚语音系
马拉地语 गड/dagaḍ [d̪əɡəɖ] 石头 是否送气构成对立。参见马拉地语音系
尼泊尔语 दिन/din [d̪in] 白昼 是否送气构成对立。参见尼泊尔语音系
奥里亚语 ଶ/daśa [d̪ɔsɔ] 是否送气构成对立。
普什图语 ﺪﻮﻩ‎/dwa [ˈd̪wɑ]
波兰语[17] dom [d̪ɔm] 参见波兰语音系
葡萄牙语[18] 多数方言 dar [ˈd̪aɾ] 可能会腭化或弱化,取决于方言。参见葡萄牙語音系
旁遮普语 古木基语 ਦਾਲ/dāl [d̪ɑːl] 扁豆
Shahmukhi دال/dāl
俄语[19] два/ dva [ˈd̪wɑ] 腭化形式对立。参见俄语音系
塞尔维亚-克罗地亚语[20] дуга / duga [d̪ǔːgä] 彩虹 参见塞尔维亚-克罗地亚语音系
斯洛文尼亚语[21] danes [ˈd̪àːnəs̪] 今天
西班牙语[22] hundido [ũn̪ˈd̪ið̞o̞] 凹陷 参见西班牙語音系
土耳其语 dal [d̪äɫ] 参见土耳其語音系
乌克兰语[23][24] дерево/derevo [ˈd̪ɛrɛβ̞ɔ] 参见乌克兰語音系
乌兹别克语[25] sifatida [siɸætidæ]
萨波特克语 蒂尔基亚潘[26] dan [d̪aŋ] 郊外

齿龈音

语言 单词 国际音标 意义 注释
阿迪格语 дахэ/daahė [daːxa]
亚述新阿拉米语 wada [waːda] 多数使用者的口音。在少数变体中发作濁齒擦音
孟加拉语 ডা/ḍab [d̠ab] 青椰子 在东部方言中是真齿龈音,西部方言中是舌尖-龈后音。常被记作[ɖ]。参见孟加拉语音系
捷克语 do [do] 进入 参见捷克語音系
荷兰语[27] dak [dɑk] 屋檐 参见荷兰语音系
英语 多数使用者 dash [ˈdæʃ] 短跑 参见英语音系
芬兰语 sidos [ˈsido̞s] 参见芬兰語音系
希腊语 ντροπή / dropí [dro̞ˈpi] 耻辱 参见现代希腊语音系
希伯来语 דואר/ do'ar [ˈdoʔaʁ] 信件 参见现代希伯来语音系
匈牙利语 adó [ˈɒdoː] 参见匈牙利语音系
卡巴尔达语 дахэ/ daahė [daːxa]
韩语 아들 / adeul [ɐdɯl] 儿子 参见韩语音系
库尔德语 北库尔德语 diran [dɪɾä:n] 参见库尔德语音系
中库尔德语 ددان/ dadân [dædä:n]
南库尔德语 دیان/dîân [diːä:n]
卢森堡语[28] brudder [ˈb̥ʀudɐ] 兄弟 更多时候是清的[t][28]参见卢森堡语音系
马来语 标准口音 (包括马来西亚语) dahan [dähän] 参见马来语音系
印度尼西亚语[29]
亚维语 [dahɛː]
马耳他语 dehen [den] 机智
泰语 ดาว/ dāw [daːw1]
老挝语 ດັງ [daŋ1] 鼻子
壮语 ndi [di1]
傣语 ᦡᧇ [dap] 熄灭
威尔士语 diafol [djavɔl] 恶魔 参见威尔士语音系
西弗里西亚语 doarp [ˈdwɑrp]
彝语北部方言 ꄿ/dda [da˧] 胜任
与那国语 与那国 / dunan [dunaŋ] 与那国

可能变体

语言 单词 国际音标 意义 注释
阿拉伯语 دين/diin [diːn] 宗教 取决于方言有舌叶化齿-齿龈音或齿龈音变体。参见阿拉伯语音系
英语 南非英语[30] dawn [doːn] 拂晓 有舌叶化齿-齿龈音或齿龈音变体。[30][31][32]
苏格兰英语[31] [dɔn]
威尔士英语[32] [dɒːn]
德语 标准音[33] oder [ˈoːdɐ] 或者 又舌叶化齿-齿龈音、舌叶化齿龈音和舌尖齿龈音变体。[33] 参见标准德语音系
挪威语 东部标准挪威语[34] dans [d̻ɑns] 跳舞 浊的程度不高或者是清的[t]。有舌叶化齿-齿龈音和舌叶化齿龈音变体。[34] 参见挪威语音系
波斯语[35] اداره/edāre [edaːre] 办公室 有舌叶化齿-齿龈音和舌尖齿龈音变体。[35]参见波斯语音系
斯洛伐克语[36][37] do [d̻ɔ̝] 进入 有舌叶化齿-齿龈音和舌叶化齿龈音变体。[36][37] 参见斯洛伐克语音系
瑞典语 中部标准方言[38] dag [dɑːɡ] 有舌叶化齿-齿龈音和齿龈音变体,前者有主导地位。[38] 正式体中可能是浊齿擦音。参见瑞典語音系

註釋

  1. ^ Dum-Tragut (2009),第13頁.
  2. ^ Padluzhny (1989),第47頁.
  3. ^ Carbonell & Llisterri (1992),第53頁.
  4. ^ Remijsen & Manyang (2009),第115, 121頁.
  5. ^ 5.0 5.1 Collins & Mees (2003),第302頁.
  6. ^ Roca & Johnson (1999),第24頁.
  7. ^ 7.0 7.1 Watt & Allen (2003),第270頁.
  8. ^ Week 18 (ii). Northern Ireland (PDF). [2020-12-16]. (原始内容 (PDF)于2021-01-12). 
  9. ^ Fougeron & Smith (1993),第73頁.
  10. ^ Shosted & Chikovani (2006),第255頁.
  11. ^ Ladefoged (2005),第141頁.
  12. ^ Rogers & d'Arcangeli (2004),第117頁.
  13. ^ Okada (1999),第117頁.
  14. ^ Jerzy Treder. . (原始内容存档于2016-03-04). 
  15. ^ Kara (2003),第11頁.
  16. ^ Nau (1998),第6頁.
  17. ^ Jassem (2003),第103頁.
  18. ^ Cruz-Ferreira (1995),第91頁.
  19. ^ Jones & Ward (1969),第99頁.
  20. ^ Landau et al. (1999),第66頁.
  21. ^ Pretnar & Tokarz (1980),第21頁.
  22. ^ Martínez-Celdrán, Fernández-Planas & Carrera-Sabaté (2003),第255頁.
  23. ^ S. Buk; J. Mačutek; A. Rovenchak. Some properties of the Ukrainian writing system. 2008. arXiv:0802.4198 . 
  24. ^ Danyenko & Vakulenko (1995),第4頁.
  25. ^ Sjoberg (1963),第10頁.
  26. ^ Merrill (2008),第108頁.
  27. ^ Gussenhoven (1992),第45頁.
  28. ^ 28.0 28.1 Gilles & Trouvain (2013),第67–68頁.
  29. ^ Soderberg & Olson (2008),第210頁.
  30. ^ 30.0 30.1 Lass (2002),第120頁.
  31. ^ 31.0 31.1 Scobbie, Gordeeva & Matthews (2006),第4頁.
  32. ^ 32.0 32.1 Wells (1982),第388頁.
  33. ^ 33.0 33.1 Mangold (2005),第47頁.
  34. ^ 34.0 34.1 Kristoffersen (2000:22頁)
  35. ^ 35.0 35.1 Mahootian (2002:287–289頁)
  36. ^ 36.0 36.1 Kráľ (1988),第72頁.
  37. ^ 37.0 37.1 Pavlík (2004),第98–99頁.
  38. ^ 38.0 38.1 Riad (2014:46頁)

參考文獻

  • Carbonell, Joan F.; Llisterri, Joaquim, Catalan, Journal of the International Phonetic Association, 1992, 22 (1–2): 53–56, doi:10.1017/S0025100300004618 
  • Collins, Beverley; Mees, Inger M., (PDF) 5th, Leiden: Brill Publishers, 2003 [First published 1981] [2020-01-16], ISBN 9004103406, (原始内容 (PDF)存档于2016-12-28) 
  • Cruz-Ferreira, Madalena, European Portuguese, Journal of the International Phonetic Association, 1995, 25 (2): 90–94, doi:10.1017/S0025100300005223 
  • Danyenko, Andrii; Vakulenko, Serhii, Ukrainian, Lincom Europa, 1995 [2020-01-16], ISBN 9783929075083, (原始内容于2020-01-16) 
  • Dum-Tragut, Jasmine, Armenian: Modern Eastern Armenian, Amsterdam: John Benjamins Publishing Company, 2009 
  • Fougeron, Cecile; Smith, Caroline L, Illustrations of the IPA:French, Journal of the International Phonetic Association, 1993, 23 (2): 73–76, doi:10.1017/S0025100300004874 
  • Gilles, Peter; Trouvain, Jürgen, Luxembourgish (PDF), Journal of the International Phonetic Association, 2013, 43 (1): 67–74 [2020-01-16], doi:10.1017/S0025100312000278, (原始内容 (PDF)于2019-12-16) 
  • Gussenhoven, Carlos, Dutch, Journal of the International Phonetic Association, 1992, 22 (2): 45–47, doi:10.1017/S002510030000459X 
  • Jassem, Wiktor, Polish, Journal of the International Phonetic Association, 2003, 33 (1): 103–107, doi:10.1017/S0025100303001191 
  • Jones, Daniel; Ward, Dennis, The Phonetics of Russian, Cambridge University Press, 1969 
  • Kara, Dávid Somfai, Kyrgyz, Lincom Europa, 2003, ISBN 3895868434 
  • Kráľ, Ábel, Pravidlá slovenskej výslovnosti, Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1988 
  • Kristoffersen, Gjert, The Phonology of Norwegian, Oxford University Press, 2000, ISBN 978-0-19-823765-5 
  • Ladefoged, Peter, Vowels and Consonants Second, Blackwell, 2005 
  • Lass, Roger, South African English, Mesthrie, Rajend (编), Language in South Africa, Cambridge University Press, 2002, ISBN 9780521791052 
  • Maddieson, Ian, Patterns of Sound, Cambridge University Press, 1984 
  • Mahootian, Shahrzad, Persian, London: Routledge, 1997, ISBN 0-415-02311-4 
  • Mangold, Max, Das Aussprachewörterbuch 6th, Mannheim: Dudenverlag, 2005 [First published 1962], ISBN 978-3-411-04066-7 
  • Landau, Ernestina; Lončarića, Mijo; Horga, Damir; Škarić, Ivo, Croatian, Handbook of the International Phonetic Association: A guide to the use of the International Phonetic Alphabet, Cambridge: Cambridge University Press: 66–69, 1999, ISBN 978-0-521-65236-0 
  • Martínez-Celdrán, Eugenio; Fernández-Planas, Ana Ma.; Carrera-Sabaté, Josefina, Castilian Spanish, Journal of the International Phonetic Association, 2003, 33 (2): 255–259, doi:10.1017/S0025100303001373 
  • Merrill, Elizabeth, Tilquiapan Zapotec (PDF), Journal of the International Phonetic Association, 2008, 38 (1): 107–114 [2020-01-16], doi:10.1017/S0025100308003344, (原始内容 (PDF)于2019-12-16) 
  • Nau, Nicole, Latvian, Lincom Europa, 1998, ISBN 3-89586-228-2 
  • Okada, Hideo, Japanese, International Phonetic Association (编), Handbook of the International Phonetic Association: A Guide to the Use of the International Phonetic Alphabet, Cambridge University Press: 117–119, 1999, ISBN 978-0-52163751-0 
  • Padluzhny, Ped, Fanetyka belaruskai litaraturnai movy, 1989, ISBN 5-343-00292-7 
  • Pavlík, Radoslav, Slovenské hlásky a medzinárodná fonetická abeceda (PDF), Jazykovedný časopis, 2004, 55: 87–109 [2020-01-16], (原始内容 (PDF)于2020-04-14) 
  • Pretnar, Tone; Tokarz, Emil, Slovenščina za Poljake: Kurs podstawowy języka słoweńskiego, Katowice: Uniwersytet Śląski, 1980 
  • Remijsen, Bert; Manyang, Caguor Adong, (PDF), Journal of the International Phonetic Association, 2009, 39 (1): 113–124, doi:10.1017/S0025100308003605, (原始内容 (PDF)存档于2016-03-09) 
  • Riad, Tomas, The Phonology of Swedish, Oxford University Press, 2014, ISBN 978-0-19-954357-1 
  • Roca, Iggy; Johnson, Wyn, A Course in Phonology, Blackwell Publishing, 1999 
  • Rogers, Derek; d'Arcangeli, Luciana, Italian, Journal of the International Phonetic Association, 2004, 34 (1): 117–121, doi:10.1017/S0025100304001628 
  • Scobbie, James M; Gordeeva, Olga B.; Matthews, Benjamin. (PDF). Edinburgh: QMU Speech Science Research Centre Working Papers. 2006 [2020-01-16]. (原始内容 (PDF)存档于2016-03-04). 
  • Sjoberg, Andrée F., Uzbek Structural Grammar, Uralic and Altaic Series 18, Bloomington: Indiana University, 1963 
  • Soderberg, Craig D.; Olson, Kenneth S., Indonesian, Journal of the International Phonetic Association, 2008, 38 (2): 209–213, doi:10.1017/s0025100308003320 
  • Watson, Janet, The Phonology and Morphology of Arabic, New York: Oxford University Press, 2002 
  • Watt, Dominic; Allen, William, Tyneside English, Journal of the International Phonetic Association, 2003, 33 (2): 267–271 [2020-01-16], doi:10.1017/S0025100303001397, (原始内容于2019-07-18) 
  • Wells, John C., Accents of English, 2: The British Isles, Cambridge: Cambridge University Press, 1982. 

參見

外部連結

  • 在PHOIBLE上搜尋含有[d]的語言

濁齒齦塞音, 是輔音的一種, 用於一些口語中, 齒音和齒齦後音在國際音標的符號都是, sampa音標的符號則是, 北京官話和標準粵語均無此音, 只有, 吳語有此音, 由宋朝廣韻及更早之舌頭音, 定紐作, dipa編號104編碼html碼, 十進制, unicode碼, 十六進制, 0064x, sampa音標dascii音標dipa盲文, 英语, braille, 音頻範例, source, source, 來源, 幫助, 目录, 特徵, 的變種, 见于, 齿音, 齿龈音, 可能变体, 註釋, 參考文獻, 參見, . 濁齒齦塞音是輔音的一種 用於一些口語中 濁齒齦塞音 齒音和齒齦後音在國際音標的符號都是 d X SAMPA音標的符號則是 d 北京官話和標準粵語均無此音 只有 t 吳語有此音 由宋朝廣韻及更早之舌頭音 定紐作 d 濁齒齦塞音dIPA編號104編碼HTML碼 十進制 amp 100 Unicode碼 十六進制 U 0064X SAMPA音標dASCII音標dIPA盲文 英语 IPA Braille 音頻範例 source source 來源 幫助 目录 1 特徵 2 濁齒齦塞音的變種 3 见于 3 1 齿音 3 2 齿龈音 3 3 可能变体 4 註釋 5 參考文獻 6 參見 7 外部連結特徵 编辑濁齒齦塞音的特點 發音方法是閉塞 也就是說通過阻礙空氣在聲腔流動來發音 發音部位是齒齦 即以舌尖或者舌尖後的扁平面 舌葉 抵住上齒齦脊發音 發聲類型是濁音 意味着發音時聲帶顫動 本輔音是口腔輔音 口音 表示發音時空氣只從口裡流出 中央輔音 氣流可從舌中部流過 不從兩側流過 氣流特點是從肺部直接流出 而不是從口腔或喉門流出 濁齒齦塞音的變種 编辑音標 種類d 原位 ddʱ or d 送氣 ddʲ 腭音 ddʷ 圓唇 ddˁ 喉壁 dd 唯閉 dd 清音化 dd 緊喉 dd 舌尖 dd 舌面 dd 齒音 dd 或 d 齒間 dd 齒齦後 d见于 编辑齿音 编辑 语言 单词 国际音标 意义 注释亚美尼亚语 东亚美尼亚语 1 դեմք demk d ɛmkʰ 幫助 關於 脸西亚美尼亚语 տալ dal d ɑl 给巴什基尔语 dүrt durt dʏʷrt 幫助 關於 四巴斯克语 diru d iɾu 钱白俄罗斯语 2 padarozhzha padarozza pad aˈroʐʐa 旅行 参见白俄罗斯语音系孟加拉语 দ ধ dudh d ud ʱ 奶 有送气和不送气形式 参见孟加拉语音系加泰罗尼亚语 3 dit ˈd it 手指 参见加泰罗尼亚语音系汉语 吴语 唐 da d ɑ 唐丁卡语 4 dhek d ek 不同 和 d 对立 荷兰语 比利时语 ding d ɪŋ 东西英语 都柏林英语 5 then d ɛn 然后 在其他方言中和 d 对立 都柏林方言中可能是 d d 5 参见英语音系南爱尔兰英语 6 Geordie 7 Word initial allophone of d may be realized as d instead 7 乌尔斯特英语 8 dream d ɹim 梦 d 在 r 前的同位异音 世界语 mondo ˈmondo 世界 参见世界语音系法语 9 dais d ɛ 天篷 参见法语音系格鲁吉亚语 10 კუდი ˈkʼud i 尾 参见格鲁吉亚语音系印度斯坦语 11 द ध دودھ dudh d uːd ʱ 奶 是否送气构成对立 参见印度斯坦 乌尔都语音系爱尔兰语 dorcha ˈd ˠɔɾˠexe 暗 参见爱尔兰语音系意大利语 12 dare ˈd aːre 给 参见意大利語音系日语 13 男性的 danseiteki d a ɰ se ːt e kʲi 男性 参见日语音系卡舒比语 14 吉尔吉斯语 15 dos d os 朋友拉脱维亚语 16 drudzis ˈd rud z is 发热 参见拉脱维亚语音系马拉地语 दगड dagaḍ d eɡeɖ 石头 是否送气构成对立 参见马拉地语音系尼泊尔语 द न din d in 白昼 是否送气构成对立 参见尼泊尔语音系奥里亚语 ଦଶ dasa d ɔsɔ 十 是否送气构成对立 普什图语 ﺪﻮﻩ dwa ˈd wɑ 二波兰语 17 dom d ɔm 幫助 關於 家 参见波兰语音系葡萄牙语 18 多数方言 dar ˈd aɾ 给 可能会腭化或弱化 取决于方言 参见葡萄牙語音系旁遮普语 古木基语 ਦ ਲ dal d ɑːl 扁豆Shahmukhi دال dal俄语 19 dva dva ˈd wɑ 二 和腭化形式对立 参见俄语音系塞尔维亚 克罗地亚语 20 duga duga d ǔːga 彩虹 参见塞尔维亚 克罗地亚语音系斯洛文尼亚语 21 danes ˈd aːnes 今天西班牙语 22 hundido ũn ˈd id o 凹陷 参见西班牙語音系土耳其语 dal d aɫ 枝 参见土耳其語音系乌克兰语 23 24 derevo derevo ˈd ɛrɛb ɔ 树 参见乌克兰語音系乌兹别克语 25 sifatida siɸaetidae 如萨波特克语 蒂尔基亚潘 26 dan d aŋ 郊外齿龈音 编辑 语言 单词 国际音标 意义 注释阿迪格语 dahe daahe daːxa 美亚述新阿拉米语 wada waːda 做 多数使用者的口音 在少数变体中发作濁齒擦音 孟加拉语 ড ব ḍab d ab 青椰子 在东部方言中是真齿龈音 西部方言中是舌尖 龈后音 常被记作 ɖ 参见孟加拉语音系捷克语 do do 进入 参见捷克語音系荷兰语 27 dak dɑk 屋檐 参见荷兰语音系英语 多数使用者 dash ˈdaeʃ 幫助 關於 短跑 参见英语音系芬兰语 sidos ˈsido s 键 参见芬兰語音系希腊语 ntroph dropi dro ˈpi 耻辱 参见现代希腊语音系希伯来语 דואר do ar ˈdoʔaʁ 信件 参见现代希伯来语音系匈牙利语 ado ˈɒdoː 税 参见匈牙利语音系卡巴尔达语 dahe daahe daːxa 美韩语 아들 adeul ɐdɯl 儿子 参见韩语音系库尔德语 北库尔德语 diran dɪɾa n 牙 参见库尔德语音系中库尔德语 ددان dadan daeda n 南库尔德语 دیان dian diːa n 卢森堡语 28 brudder ˈb ʀudɐ 兄弟 更多时候是清的 t 28 参见卢森堡语音系马来语 标准口音 包括马来西亚语 dahan dahan 科 参见马来语音系印度尼西亚语 29 亚维语 dahɛː 马耳他语 dehen den 机智泰语 daw daw daːw1 星老挝语 ດ ງ daŋ1 鼻子壮语 ndi di1 胆傣语 ᦡᧇ dap 熄灭威尔士语 diafol djavɔl 恶魔 参见威尔士语音系西弗里西亚语 doarp ˈdwɑrp 村彝语北部方言 ꄿ dda da 胜任与那国语 与那国 dunan dunaŋ 与那国可能变体 编辑 语言 单词 国际音标 意义 注释阿拉伯语 دين diin diːn 宗教 取决于方言有舌叶化齿 齿龈音或齿龈音变体 参见阿拉伯语音系英语 南非英语 30 dawn doːn 拂晓 有舌叶化齿 齿龈音或齿龈音变体 30 31 32 苏格兰英语 31 dɔn 威尔士英语 32 dɒːn 德语 标准音 33 oder ˈoːdɐ 幫助 關於 或者 又舌叶化齿 齿龈音 舌叶化齿龈音和舌尖齿龈音变体 33 参见标准德语音系挪威语 东部标准挪威语 34 dans d ɑns 跳舞 浊的程度不高或者是清的 t 有舌叶化齿 齿龈音和舌叶化齿龈音变体 34 参见挪威语音系波斯语 35 اداره edare edaːre 办公室 有舌叶化齿 齿龈音和舌尖齿龈音变体 35 参见波斯语音系斯洛伐克语 36 37 do d ɔ 幫助 關於 进入 有舌叶化齿 齿龈音和舌叶化齿龈音变体 36 37 参见斯洛伐克语音系瑞典语 中部标准方言 38 dag dɑːɡ 日 有舌叶化齿 齿龈音和齿龈音变体 前者有主导地位 38 正式体中可能是浊齿擦音 参见瑞典語音系註釋 编辑 Dum Tragut 2009 第13頁 Padluzhny 1989 第47頁 Carbonell amp Llisterri 1992 第53頁 Remijsen amp Manyang 2009 第115 121頁 5 0 5 1 Collins amp Mees 2003 第302頁 Roca amp Johnson 1999 第24頁 7 0 7 1 Watt amp Allen 2003 第270頁 Week 18 ii Northern Ireland PDF 2020 12 16 原始内容存档 PDF 于2021 01 12 Fougeron amp Smith 1993 第73頁 Shosted amp Chikovani 2006 第255頁 sfnp error no target CITEREFShostedChikovani2006 help Ladefoged 2005 第141頁 Rogers amp d Arcangeli 2004 第117頁 Okada 1999 第117頁 Jerzy Treder Fonetyka i fonologia 原始内容存档于2016 03 04 Kara 2003 第11頁 Nau 1998 第6頁 Jassem 2003 第103頁 Cruz Ferreira 1995 第91頁 Jones amp Ward 1969 第99頁 Landau et al 1999 第66頁 Pretnar amp Tokarz 1980 第21頁 Martinez Celdran Fernandez Planas amp Carrera Sabate 2003 第255頁 S Buk J Macutek A Rovenchak Some properties of the Ukrainian writing system 2008 arXiv 0802 4198 Danyenko amp Vakulenko 1995 第4頁 Sjoberg 1963 第10頁 Merrill 2008 第108頁 Gussenhoven 1992 第45頁 28 0 28 1 Gilles amp Trouvain 2013 第67 68頁 Soderberg amp Olson 2008 第210頁 30 0 30 1 Lass 2002 第120頁 31 0 31 1 Scobbie Gordeeva amp Matthews 2006 第4頁 32 0 32 1 Wells 1982 第388頁 33 0 33 1 Mangold 2005 第47頁 34 0 34 1 Kristoffersen 2000 22頁 35 0 35 1 Mahootian 2002 287 289頁 harv error no target CITEREFMahootian2002 help 36 0 36 1 Kraľ 1988 第72頁 37 0 37 1 Pavlik 2004 第98 99頁 38 0 38 1 Riad 2014 46頁 參考文獻 编辑Carbonell Joan F Llisterri Joaquim Catalan Journal of the International Phonetic Association 1992 22 1 2 53 56 doi 10 1017 S0025100300004618 Collins Beverley Mees Inger M The Phonetics of English and Dutch PDF 5th Leiden Brill Publishers 2003 First published 1981 2020 01 16 ISBN 9004103406 原始内容 PDF 存档于2016 12 28 Cruz Ferreira Madalena European Portuguese Journal of the International Phonetic Association 1995 25 2 90 94 doi 10 1017 S0025100300005223 Danyenko Andrii Vakulenko Serhii Ukrainian Lincom Europa 1995 2020 01 16 ISBN 9783929075083 原始内容存档于2020 01 16 Dum Tragut Jasmine Armenian Modern Eastern Armenian Amsterdam John Benjamins Publishing Company 2009 Fougeron Cecile Smith Caroline L Illustrations of the IPA French Journal of the International Phonetic Association 1993 23 2 73 76 doi 10 1017 S0025100300004874 Gilles Peter Trouvain Jurgen Luxembourgish PDF Journal of the International Phonetic Association 2013 43 1 67 74 2020 01 16 doi 10 1017 S0025100312000278 原始内容存档 PDF 于2019 12 16 Gussenhoven Carlos Dutch Journal of the International Phonetic Association 1992 22 2 45 47 doi 10 1017 S002510030000459X Jassem Wiktor Polish Journal of the International Phonetic Association 2003 33 1 103 107 doi 10 1017 S0025100303001191 Jones Daniel Ward Dennis The Phonetics of Russian Cambridge University Press 1969 Kara David Somfai Kyrgyz Lincom Europa 2003 ISBN 3895868434 Kraľ Abel Pravidla slovenskej vyslovnosti Bratislava Slovenske pedagogicke nakladateľstvo 1988 Kristoffersen Gjert The Phonology of Norwegian Oxford University Press 2000 ISBN 978 0 19 823765 5 Ladefoged Peter Vowels and Consonants Second Blackwell 2005 Lass Roger South African English Mesthrie Rajend 编 Language in South Africa Cambridge University Press 2002 ISBN 9780521791052 Maddieson Ian Patterns of Sound Cambridge University Press 1984 Mahootian Shahrzad Persian London Routledge 1997 ISBN 0 415 02311 4 Mangold Max Das Ausspracheworterbuch 6th Mannheim Dudenverlag 2005 First published 1962 ISBN 978 3 411 04066 7 Landau Ernestina Loncarica Mijo Horga Damir Skaric Ivo Croatian Handbook of the International Phonetic Association A guide to the use of the International Phonetic Alphabet Cambridge Cambridge University Press 66 69 1999 ISBN 978 0 521 65236 0 Martinez Celdran Eugenio Fernandez Planas Ana Ma Carrera Sabate Josefina Castilian Spanish Journal of the International Phonetic Association 2003 33 2 255 259 doi 10 1017 S0025100303001373 Merrill Elizabeth Tilquiapan Zapotec PDF Journal of the International Phonetic Association 2008 38 1 107 114 2020 01 16 doi 10 1017 S0025100308003344 原始内容存档 PDF 于2019 12 16 Nau Nicole Latvian Lincom Europa 1998 ISBN 3 89586 228 2 Okada Hideo Japanese International Phonetic Association 编 Handbook of the International Phonetic Association A Guide to the Use of the International Phonetic Alphabet Cambridge University Press 117 119 1999 ISBN 978 0 52163751 0 Padluzhny Ped Fanetyka belaruskai litaraturnai movy 1989 ISBN 5 343 00292 7 Pavlik Radoslav Slovenske hlasky a medzinarodna foneticka abeceda PDF Jazykovedny casopis 2004 55 87 109 2020 01 16 原始内容存档 PDF 于2020 04 14 Pretnar Tone Tokarz Emil Slovenscina za Poljake Kurs podstawowy jezyka slowenskiego Katowice Uniwersytet Slaski 1980 Remijsen Bert Manyang Caguor Adong Luanyjang Dinka PDF Journal of the International Phonetic Association 2009 39 1 113 124 doi 10 1017 S0025100308003605 原始内容 PDF 存档于2016 03 09 Riad Tomas The Phonology of Swedish Oxford University Press 2014 ISBN 978 0 19 954357 1 Roca Iggy Johnson Wyn A Course in Phonology Blackwell Publishing 1999 Rogers Derek d Arcangeli Luciana Italian Journal of the International Phonetic Association 2004 34 1 117 121 doi 10 1017 S0025100304001628 Scobbie James M Gordeeva Olga B Matthews Benjamin Acquisition of Scottish English Phonology an overview PDF Edinburgh QMU Speech Science Research Centre Working Papers 2006 2020 01 16 原始内容 PDF 存档于2016 03 04 Sjoberg Andree F Uzbek Structural Grammar Uralic and Altaic Series 18 Bloomington Indiana University 1963 Soderberg Craig D Olson Kenneth S Indonesian Journal of the International Phonetic Association 2008 38 2 209 213 doi 10 1017 s0025100308003320 Watson Janet The Phonology and Morphology of Arabic New York Oxford University Press 2002 Watt Dominic Allen William Tyneside English Journal of the International Phonetic Association 2003 33 2 267 271 2020 01 16 doi 10 1017 S0025100303001397 原始内容存档于2019 07 18 Wells John C Accents of English 2 The British Isles Cambridge Cambridge University Press 1982 參見 编辑清齒齦塞音外部連結 编辑在PHOIBLE上搜尋含有 d 的語言 取自 https zh wikipedia org w index php title 濁齒齦塞音 amp oldid 75320837, 维基百科,wiki,书籍,书籍,图书馆,

文章

,阅读,下载,免费,免费下载,mp3,视频,mp4,3gp, jpg,jpeg,gif,png,图片,音乐,歌曲,电影,书籍,游戏,游戏。